Navigácia

Obsah

O OBCI

Súčasnosť

 

Katastrálne územie obce Hodejov má celkovú výmeru 1.725 ha. pôdohospodárskej pôdy, z toho je 915 ha. poľnohospodárskej, čo znamená, že je typicky poľnohospodárskeho charakteru. Nachádza sa v južnej časti okresu Rimavská Sobota v údolí potoka Gortva. Územie obce hraničí s obcou Gortva, na severe s obcou Gemerček, na severozápade s obcou Čierny Potok a na západe s obcou Blhovce. Povrch celého katastrálneho územia je morfologický a bohato členený. Patrí medzi relatívne mladé horstvo, ktoré vznikalo prevažne v mladšej kriede a v treťohorách, teda asi pred 125 až 25 miliónmi rokov. Západná časť obce je prestúpená Cérovou vrchovinou, cez ktorú preteká aj potok Gortva.Z uvedených prírodných podmienok je vidieť, že tieto sú na území obce Hodejov veľmi rozmanité a rôznorodé.

       Reliéf terénu v severnej a severovýchodnej časti územia obce sa vyznačuje svahovým a členitým tvarom, čo do značnej miery ovplyvňuje obhospodarovanie pôdy. Výškové rozdiely v týchto miestach sú dosť kolísavé 200 - 300 metrov, v okolí intravilánu sa pohybujú v rozmedzí 190 - 260 metrov. Svahy sú väčšinou exponované na východ a západ so sklonom 10 - 15°, miestami 20 - 25°. Chrbty svahov smerujú na juh.  Najvyššia nadmorská výška je 315 metrov  (miestny názov Krížna) a najnižšia nadmorská výška je 190 metrov (miestny názov Starý mlyn). V severnej a severovýchodnej časti miestami pôsobí vodná erózia.
V katastrálnom území obce sa vyskytujú pôdotvorné substráty :


1 - piesočnaté sedimenty morského neogénu nevápenaté
2 - piesočnaté sedimenty morského neogénu vápenaté
3 - vápenaté a nivné uloženiny
4 - sprašové a soliflukčné hliny
5 - sprašové hliny
6 - nevápenaté nivné uloženiny


Severne od intravilánu pôdotvorným substrátom sú piesočnaté sedimenty morského neogénu nevápenaté.
Hlavnú hydrologickú sieť v našom území tvorí potok Gortva a potok Farkasitató. Okolie týchto potokov je trvale zamokrené podzemnou vodou. Podzemná voda sa nachádza v hĺbke 115 cm. ( miestny názov Starý mlyn ),
92 cm ( Čierna Lúka ), 70 cm. ( Karpatská lúka ), 102 cm. ( Dolný Tag ).
Na území obce sa vyskytuje sedem pôdnych predstaviteľov :


1 - černozem - ČML
2 - hnedozem - HM
3 - hnedozem ilimerizovaná slabo oglejená - HMi/g
4 - rendrina erodovaná - RAc
5 - nivná pôda - NP
6 - nivná pôda karbonátová - NPK
7 - nivná pôda glejová - NPg

Územie okresu Rimavská Sobota, tým pádom aj obec Hodejov patrí geologicky hlavne k paleogénu ( staršie treťohory, tercier ) a je súčasťou terciernej juhoslovensko - severomaďarskej geosynklinály, ( labilný povrch zemskej kôry, z ktorého po intenzívnej sedimentácii - usadzované pod vplyvom neskoršieho silného vrásnenia vzniklo pásmové pohorie), vyplnené vrstvou oligocénu (starší paleogén ) a neogénu ( mladšie treťohory ). Vulkanity z neogénu ležia na staršom podklade ( terciér, mezozvikum ). Z vulkanitov sú zastúpené rôzne typy anderitov, ich aglomeráty, tufy, tufity,. Smerom na juhovýchod prevládajú tufity. V tejto oblasti predpokladáme odraz neogénneho zálivu mora alebo jazera. Väčšinou ide o hrubozrnný materiál čo nasvedčuje, že pevnina bola blízko. V tufoch a tufitoch sú časté odtlačky listov, vetiev a kmeňov stromov. Neogénna doba sa vyznačuje veľmi intenzívnym vulkanizmom. Premeny hornín sa pritom prejavovali iba premenami hydrotermálnymi. Vulkanické tvary ktoré pripomínajú pôvodné utváranie povrchu, vidíme v Cérovej vrchovine, kde prevládajú mladovulkanické hory treťohorné s pútavými a pôvabnými povrchovými tvarmi, vytvárané čadičovými, tufičadičovými a andezitovými kužeľmi. Medzi typické a pravidelné tufové kužele patrí aj Hodejov.