Udalosti v obci

História Obce

Osídlenie obce

Prvotné osídlenie obce :

Osídlenie na území obce je dokladované už od doby bukovohorskej z prvej polovici 4. tisícročia pred n.l., poukazuje na to nález z hradného kopca, kde sa okrem  pekne zdobenej keramiky  /črepy/, našli aj lichobežníkové sekerky.
Z obdobia pecelskej kultúry 2. polovica 3. tisícročia pred n.l., sú tu výšinné strediská. Ľud tejto oblasti dostal sa do našej pravdepodobne z Potisia. Nepochybne je tu silný zásah kostolácky (balkánsky), ako aj vplyvy vučedolskej kultúry. Kanelovaná keramika je rozšírená v celej Karpatskej kotline.
Výskum roku 1962 na hradnom kopci v Hodejove dokázal, že bol osídlený dlhšiu dobu týmto ľudom, ktorý zanechal po sebe typickú keramiku zdobenú kanelami, ploché i špicaté črpáčiky s vysoko prečnievajúcimi uchami ponad ústie, prasleny ako aj kopytnavé a lichobežníkové sekerky.
Osídlenie kultúrnou skupinou višskou je doložené tiež črepovým materiálom.
Mladšia doba bronzová a kultúra pilínska, v ktorej bronzová industria znamená vrchol pravekého vývoja je dokladovaná v Hodejove nálezom pod koreňom stromu na hradnom kopci sa našiel črepový materiál s jedným okrúhlym hlineným prevŕtaným závažím. Poklad mimo iné obsahoval aj jantárové korálky zo skamenenej živice treťohorných stromov z Baltu ako aj množstvo zbraní ( dýky, kopije ), gombíky , náhrdelníky a iné veci.
Hradný kopec bol obývaný aj v  mladšej dobe laténskej, hlavne však v období kultúry stradonickej, čo je dokladované črepovými nálezmi.

Bronzový poklad

Už v treťom tisícročí pred n.l. si ľudia doby bronzovej vybudovali na kopci v strede dnešnej obce opevnenú osadu. Zaujímavé udalosti sa viažu najmä k počiatkom strednej doby bronzovej, k 15 storočiu pred našim letopočtom. Vtedy totiž do svahu kopca ktosi zakopal veľké množstvo bronzových predmetov. Hodejovský poklad sa nepodarilo objaviť naraz, dokonca nie je vylúčené ani to, že išlo o dva poklady, ktoré spolu vôbec nesúviseli. V roku 1961 strelmajster Delamária, potomok starých talianských kamenárov, navŕtal skalu, uložil trhavinu a odpálil. Ked sa prach a dym usadil uvideli medzi kamením ležať množstvo väčších aj menších bronzových predmetov. Nasledujúci rok sa situácia navlas zopakovala. V roku 1961 a 1962 sa nazbieralo spolu 361 kusov a každý z nich s jedinečnou historickou výpovedou.

Poklady z Hodejovského hradného kopca patria medzi najkrajšie a zároveň aj vedecky najcennejšie nielen na Slovensku. Predstavujú unikát v rámci celej vtedajšej pravekej Európy. Nedása určiť či išlo teda o dva poklady alebo o jeden nájdený na dvakrát ale v každom prípade ide o rukolapný dôkaz, že civilizáciu bronzových dôb na juhu Slovenska možno bez nadsázky porovnať s najvyspelejšími európskymi civilizáciami, ba dokonca ide o jedno z najvýznamnejších stredísk, z ktorého sa kultúra šírila dalej, do dalších končín vtedajšej Európy.
Objavené bronzové predmety sú vynikajúcim produktom svojho obdobia. V bronzovej dobe sa európska móda vytvárala v Mykénach, na Kréte a na Cypre. Bronzové závesky v Hodejovskom depote a v iných súvekých pokladoch súvisia s vtedajšími umeleckými a náboženskými predstavami. Zdôrazňujú mužský i ženský kult plodivej sily, napodňujú rastlinné, zoomorfné a antromorfné motívy východného Stredomoria a dalej ich podľa svojich predstáv rozvíjajú. Prekvapujúce podobnosti existujú medzi Hodejovskými bronzovými predmetmi a nástennými maľbami z Thery na stredomorskom ostrove Santorin, ktorý bol pravdepodobne pred sériou zemetrasení v 16 storočí pred našim letopočtom súčasťou bájnej Atlantídy.
Naše terajšie územie bolo teda zásluhou Hodejova súčasťou civilizovanej Európy. Mykénsky a minojský ľaliový motív sa v našom poklade objavuje v rôznych podobách.